Ktoré zvieratá sú kóšer? Ako sa pripravuje kóšer jedlo? A prečo sa vôbec máme snažiť stravovať kóšer?
Každý, kto strávil nejaký ten čas na miestach s väčšou židovskou komunitou, mal možnosť ochutnať kóšer hotdogy, kóšer falafel alebo iné kóšer jedlá. Čo sa ale skrýva za týmito pochúťkami?
Hebrejské slovo „kóšer“ v preklade znamená „pripravený“. Jedlo, ktoré povoľuje Tóra a je pripravené podľa židovského zákona je kóšer. V tomto článku by sme Vám radi poskytli aspoň všeobecný prehľad o tom, čo robí jedlo „kóšer“ a na jeho konci si skúsime predstaviť niektoré filozofické koncepty, z ktorých kóšer stravovanie vychádza.
Kóšer zvieratá
1. Dobytok a zverina
Tóra (Leviticus 11:3) uvádza typické vlastnosti pre povolené zvieratá. Medzi tieto patria párnokopytníky a prežúvavce. Cicavce a bylinožravce sú tiež vždy kóšer. Medzi typické príklady z dnešnej doby patria napríklad: hovädzí dobytok, kozy a ovce, prípadne aj jelene alebo byvoly.
2. Vtáctvo
V Tóre nájdeme dvadsa
ťštyri druhov zakázaných vtákov a podľa Talmudu do tejto skupiny patria aj všetky dravé vtáky (napríklad: sup, sokol, orol). Dnes jeme len tie druhy vtákov, ktoré sú tradične považované za kóšer, napríklad: sliepka, moriak, kačica a hus. Čo sa týka „kóšer vajec“, tak tieto musia pochádzať od kóšer druhov vtákov, teda napríklad: slepačie vajcia.
3. Ryby
Tóra (Leviticus 11:9) učí, že kóšer ryba musí mať plutvy a šupiny (plutvy ryba používa na plávanie a šupiny jej pokrývajú telo). Ak má ryba čo i len jednu šupinu alebo jednu plutvu, tak patrí medzi povolené druhy. Tuniak, napríklad, má len veľmi málo šupín, ale predsa je kóšer. Ďalšími obľúbenými druhmi kóšer rýb sú: kapor, treska, morský jazyk, platéza, makrela, losos, sleď a pstruh.
Kôrovce (napríklad: homár alebo krab) a mäkkýše (napríklad: mušle) nie sú kóšer, keďže nemajú šupiny. Taktiež všetky druhy morských cicavcov (napríklad: veľryby a delfíny) nie sú kóšer. A hej, existujú aj kóšer druhy suši a kaviáru, za predpokladu, že použité suroviny sú kóšer a sú pripravené kóšer spôsobom (nôž, doska na krájanie, atď.).
4. Hmyz
Ľudia sú často prekvapení, keď zistia, že štyri druhy kobyliek sú podľa Tóry (Leviticus 11:22) kóšer. Ostatné druhy hmyzu nie sú kóšer. Mohli by sme sa domnievať, že zákaz týkajúci sa hmyzu nemá v modernom stravovaní veľký význam. V skutočnosti často nachádzame hmyz v listovej zelenine (kapusta, brokolica) a z tohto dôvodu sa takáto zelenina musí pred konzumáciou dôkladne prezrieť. Aj niektoré druhy ovocia môžu byť problémom. Našťastie rabíni prišli na výborné spôsoby, ako skontrolovať ovocie a zeleninu na prítomnosť hmyzu.
Kóšer spôsoby zabíjania zvierat a dobytka
1. Shechita
Pri príprave kóšer mäsa nestačí, aby bolo kóšer len samotné zviera. Spôsob, akým je zviera zabité, musí byť v súlade s predpismi Tóry (Schechita). U rýb tento spôsob nie je nutné dodržať. „Shochet“, teda človek, ktorý vie porážať zvieratá predpísaným spôsobom, prereže zvieraťu priedušnicu a pažerák špeciálnym ostrým nožom. Takto sa mu podarí preťať aj krčnú tepnu, čo má u zvieraťa za následok okamžitú smrť a minimálnu bolesť.
2. Bedika
Po zabití sa musia vnútorné orgány zvieraťa/vtáka dôkladne preskúmať, či sa v nich nevyskytujú nejaké choroby, pre ktoré by zviera nebolo kóšer (treif). Zvláštna pozornosť sa venuje pľúcam, aby na nich neboli zrasty (sirchot), ktoré by mohli byť poukazovať na možnú prítomnosť trhlín na pľúcach.
3. Nikkur
Mäso zvierat obsahuje množstvo žíl (napríklad: Gid HaNashe) a tuku (chelev), ktoré sú v Tóre zakázané, preto ich treba odstrániť. Spôsob ich odstránenia sa nazýva „Nikkur“ a je dosť zložitý. V dnešnej dobe sa zadná časť väčšiny kóšer zvierat dá bokom a predáva ako ne-kóšer mäso.
4. Solenie
Tóra nepovoľuje konzumáciu zvieracej alebo vtáčej krvi (Leviticus 7:26), u rýb takéto pravidlo nie je. Aby sme z mäsa mohli odstrániť všetku krv, je potrebné celý jeho povrch dôkladne nasoliť. Takto upravené mäso sa potom nechá odležať na naklonenej perforovanej doske, aby mohla krv voľne stekať. Mäso sa následne opláchne od soli. Toto všetko sa musí s mäsom urobiť do 72 hodín od porážky zvieraťa, aby v ňom neostala žiadna zrazená krv. Iný spôsob odstránenia krvi z mäsa je varením na dierkovanej mriežke nad otvoreným ohňom.
Ďalšie pravidlá
1. Mäso a mlieko
Tóra zakazuje konzumáciu mäsa a mlieka spolu. To isté sa týka aj ich varenia alebo využitia takejto zmesi. Aby sa predišlo porušeniu uvedeného pravidla, učenci nepovoľujú konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov počas toho istého jedla alebo ich prípravu v tých istých riadoch. Z tohto dôvodu má kóšer kuchyňa dve súpravy hrncov, panvíc, tanierov a príborov – jedna súprava je určená pre mäso alebo hydinu a druhá pre mliečne výrobky.
Po zjedení mäsa treba počkať aspoň šesť hodín, kým môžeme jesť mliečne výrobky. Naopak mäso môžeme konzumovať po mliečnych výrobkoch s výnimkou tvrdých druhov syra, pre ktoré platí šesťhodinový interval. Pred konzumáciou mäsa po mliečnych výrobkoch je treba zjesť nejakú tuhú stravu a vypláchnuť si ústa.
2. Končatiny živých zvierat
Tóra (Deut. 12:23) zakazuje jesť končatiny, ktoré boli odrezané zvieratám pred ich zabitím. V hebrejčine sa toto pravidlo nazýva „Ever Min HaChai“ a je jedným zo siedmych Noemových zákonov, ktoré sa vzťahujú aj na nežidov.
3. Chalav Yisrael
Rabínske zákony vyžadujú dozor pri dojení mlieka, aby bol zaručený jeho kóšer pôvod. V USA sa ľudia vo všeobecnosti spoliehajú na nariadenia a kontroly Ministerstva poľnohospodárstva, ktoré považujú za dostatočné. I tak sa nájde skupina tých, ktorí sa na tomuto dohľadu nedôverujú, a konzumujú len mliečne výrobky s označením „Chalav Jisrael“ (v doslovnom preklade „židovské mlieko“).
4. Bishul Akum
V hebrejčine tento výraz znamená „uvarené nežidom“. Ako istá ochrana pred asimiláciou pôsobí pravidlo, že niektoré jedlá pripravené nežidmi sú považované za ne-kóšer. Tento zákon je pomerne komplexný, ale v zásade nie je dovolené jesť jedlo pripravené nežidom, ak 1) sa nedalo konzumovať surové a 2) je súčasťou slávnostného stola. Ak sa na zapálení ohňa na varenie alebo priamo na varení zúčastňuje Žid, je možné takéto jedlo konzumovať, aj keď ho varil nežid. Samozrejme len za predpokladu, že bolo pripravené v súlade s pravidlami kóšer stravovania.
Kóšer plodiny
1. Obilie
Pri dodržiavaní zásad kóšer sa v spojitosti s obilím stretávame s pojmami „Chadash“ a „Yashan“, ktoré znamenajú „nové“ a „staré“. Tóra (Leviticus 23:14) hovorí, že ak sa obilie (napríklad: pšenica) požalo pred sviatkom Pesach, tak je zakázaná jeho konzumácia až do druhého dňa tohto sviatku.
To znamená, že máme dva druhy zrna: to, ktoré ešte „neoslávilo“ svoj prvý Pesach a je nám dočasne zakázané (Chadaš), a zrno, ktoré sme mali už počas predošlého sviatku Pesach a môžeme ho jesť (Jašan). Ďalšou z tém, ktoré sa týkajú zrna je „Challah“. Nemali by sme si tento termín so špeciálnym druhom chleba, ktorý sa podáva počas Šabatu. Ak si zamiesime väčšie množstvo cesta na pečenie, treba z neho odobrať a spáliť malú časť. V minulých dobách, keď ešte stál Chrám, bola táto malá časť určená pre Kohenov. Keď odoberieme „challah“ z väčšieho cesta, tak sa toto stane kóšer a môžeme ho použiť na pečenie chleba, atď.
2. Ovocie
Ovocie, ktoré sa urodí na stromoch počas prvých troch rokov od jeho zasadenia nazývame „Orlah“. Takéto ovocie sa nepovažuje za kóšer. Tento zákon sa nevzťahuje len na Izrael, ale aj na ostatné krajiny. Ak zasadíte na svojom dvore za domom strom, tak prvé tri rok z neho nemôžete jesť ovocie. Na úrodu počas štvrtého roka sa vzťahuje špeciálna procedúra a je dobré ju konzultovať s miestnym rabínom.
3. Plodiny pôvodom z Izraela
„Trumah“ a „Maaser“ sú slová, ktoré označujú desiatky z plodín dopestovaných v Izraeli určené pre Kohenov a Levitov. Plodiny, z ktorých nebol odvedený takýto desiatok sa označujú ako „Tevel“, nie sú kóšer a nesmú sa jesť. Ak ste na návšteve v Izraeli, alebo si len vo svojom miestnom supermarkete kupujete pomaranče či rajčiny pôvodom z Izraela, mali by ste sa uistiť, či bol zo všetkého obilia, ovocia a zeleniny odvedený spomínaný desiatok.
V Tóre (Leviticus, kap. 25) sa píše, že každých sedem rokov sa musí poľnohospodárska produkcia v celom Izraeli zastaviť. Takýto rok sa nazýva „Shmita“ a je to siedmy, šabatový rok. Plodiny dopestované a spracované na poliach počas tohto roka sa nepovažujú za kóšer. V dnešnej dobe, keď sme sa vrátili do Izraela, je tento zákon opäť aktuálny. Takže, ak si kupujete potraviny pôvodom z Izraela, treba sa ubezpečiť, že pravidlá o „Shmita“ boli korektne dodržané.
Prečo sa teda stravovať kóšer?
Má zmysel v modernej dobe dodržiavať pravidlá kóšer stravovania? Úplná a najlepšia odpoveď na túto otázku je: „Áno, lebo to Boh povedal“. Okrem toho má dodržiavanie týchto pravidiel aj mnoho iných viditeľných výhod:
-
Duchovno: Tóra nás učí, že jedlo, ktoré nie je kóšer, má negatívny účinok na židovskú dušu. Táto je totiž ako prijímač duchovnej energie a konzumácia ne-kóšer jedál má za následok zníženie jej schopnosti „duchovne sa pripojiť“. Táto porucha sa dá napraviť len kóšer stravou.
-
Osobný rast: Ak dodržiavame disciplínu v tom čo a kedy jeme, tak sa táto disciplína prenáša aj do ostatných oblastí nášho života a správania. Pravidlá kashrut vyžadujú, aby sme medzi konzumáciou mlieka a mäsa počkali, aby sme nejedli mäso niektorých zvierat, aj keď sme poriadne hladní. Toto všetko nám napomáha k rozvoju sebadisciplíny, umožňuje nám duchovne sa pozdvihnúť a vedome ovládať naše ľudské túžby.
-
Zdravie: Vďaka prísnej kontrole je kóšer jedlo považované za istejšie a zdravšie. Po zabití sú pľúca zvierat kontrolované na prítomnosť nádorov alebo iných chorôb. Krv, ktorá je vhodným prostredím na množenie baktérií, sa dôkladne oddelí od mäsa. Mäkkýše, homáre a kraby môžu prenášať týfus alebo žihľavku (choroba postihujúca pokožku). Trávenie mlieka a mäsa naraz je pre naše telo veľmi zložité. A samozrejme prasatá môžu prenášať svalovca.
-
Morálne ponaučenie: Naučili sme sa nebyť krutí, dokonca ani k zvieratám. Matka a jej mláďatá sa nesmú zabíjať v ten istý deň. Je zakázané odrezať končatinu živému zvieraťu, čo bola častá prax pred používaním zmrazovania. Keď zabíjame zviera, snažíme sa mu nepôsobiť zbytočnú bolesť. A keďže je zakázané jesť mäso dravých vtákov, nemali by sme byť ani my zlomyseľní.
-
Tradícia: Základom vytvorenia dobrého židovského domova je aj kóšer stravovanie. Ak dodržiavame pravidlá kóšer doma, tak si ich nielen natrvalo zapamätajú aj naše deti, ale súčasne sa zlepší aj náš osobný vzťah k judaizmu. A keďže je jedlo neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života, dodržiavanie pravidiel kóšer nám napomáha predchádzať asimilácii. Pre mnohých je kóšer jedlo mostom medzi minulosťou a terajším životom.
Koniec koncov nie je možné dať úplnú a vyčerpávajúcu odpoveď na otázku: „Prečo dodržiavať pravidlá kóšer stravovania?“ Viete predsa, čo sa hovorí, že „za dodržiavaním kóšer je viac než len to, čo máme na jazyku...“
Ktoré zvieratá sú kóšer? Ako sa pripravuje kóšer jedlo? A prečo sa vôbec máme snažiť stravovať kóšer?
Každý, kto strávil nejaký ten čas na miestach s väčšou židovskou komunitou, mal možnosť ochutnať kóšer hotdogy, kóšer falafel alebo iné kóšer jedlá. Čo sa ale skrýva za týmito pochúťkami?
Hebrejské slovo „kóšer“ v preklade znamená „pripravený“. Jedlo, ktoré povoľuje Tóra a je pripravené podľa židovského zákona je kóšer. V tomto článku by sme Vám radi poskytli aspoň všeobecný prehľad o tom, čo robí jedlo „kóšer“ a na jeho konci si skúsime predstaviť niektoré filozofické koncepty, z ktorých kóšer stravovanie vychádza.
Kóšer zvieratá
1. Dobytok a zverina
Tóra (Leviticus 11:3) uvádza typické vlastnosti pre povolené zvieratá. Medzi tieto patria párnokopytníky a prežúvavce. Cicavce a bylinožravce sú tiež vždy kóšer. Medzi typické príklady z dnešnej doby patria napríklad: hovädzí dobytok, kozy a ovce, prípadne aj jelene alebo byvoly.
2. Vtáctvo
V Tóre nájdeme dvadsa
ťštyri druhov zakázaných vtákov a podľa Talmudu do tejto skupiny patria aj všetky dravé vtáky (napríklad: sup, sokol, orol). Dnes jeme len tie druhy vtákov, ktoré sú tradične považované za kóšer, napríklad: sliepka, moriak, kačica a hus. Čo sa týka „kóšer vajec“, tak tieto musia pochádzať od kóšer druhov vtákov, teda napríklad: slepačie vajcia.
3. Ryby
Tóra (Leviticus 11:9) učí, že kóšer ryba musí mať plutvy a šupiny (plutvy ryba používa na plávanie a šupiny jej pokrývajú telo). Ak má ryba čo i len jednu šupinu alebo jednu plutvu, tak patrí medzi povolené druhy. Tuniak, napríklad, má len veľmi málo šupín, ale predsa je kóšer. Ďalšími obľúbenými druhmi kóšer rýb sú: kapor, treska, morský jazyk, platéza, makrela, losos, sleď a pstruh.
Kôrovce (napríklad: homár alebo krab) a mäkkýše (napríklad: mušle) nie sú kóšer, keďže nemajú šupiny. Taktiež všetky druhy morských cicavcov (napríklad: veľryby a delfíny) nie sú kóšer. A hej, existujú aj kóšer druhy suši a kaviáru, za predpokladu, že použité suroviny sú kóšer a sú pripravené kóšer spôsobom (nôž, doska na krájanie, atď.).
4. Hmyz
Ľudia sú často prekvapení, keď zistia, že štyri druhy kobyliek sú podľa Tóry (Leviticus 11:22) kóšer. Ostatné druhy hmyzu nie sú kóšer. Mohli by sme sa domnievať, že zákaz týkajúci sa hmyzu nemá v modernom stravovaní veľký význam. V skutočnosti často nachádzame hmyz v listovej zelenine (kapusta, brokolica) a z tohto dôvodu sa takáto zelenina musí pred konzumáciou dôkladne prezrieť. Aj niektoré druhy ovocia môžu byť problémom. Našťastie rabíni prišli na výborné spôsoby, ako skontrolovať ovocie a zeleninu na prítomnosť hmyzu.
Kóšer spôsoby zabíjania zvierat a dobytka
1. Shechita
Pri príprave kóšer mäsa nestačí, aby bolo kóšer len samotné zviera. Spôsob, akým je zviera zabité, musí byť v súlade s predpismi Tóry (Schechita). U rýb tento spôsob nie je nutné dodržať. „Shochet“, teda človek, ktorý vie porážať zvieratá predpísaným spôsobom, prereže zvieraťu priedušnicu a pažerák špeciálnym ostrým nožom. Takto sa mu podarí preťať aj krčnú tepnu, čo má u zvieraťa za následok okamžitú smrť a minimálnu bolesť.
2. Bedika
Po zabití sa musia vnútorné orgány zvieraťa/vtáka dôkladne preskúmať, či sa v nich nevyskytujú nejaké choroby, pre ktoré by zviera nebolo kóšer (treif). Zvláštna pozornosť sa venuje pľúcam, aby na nich neboli zrasty (sirchot), ktoré by mohli byť poukazovať na možnú prítomnosť trhlín na pľúcach.
3. Nikkur
Mäso zvierat obsahuje množstvo žíl (napríklad: Gid HaNashe) a tuku (chelev), ktoré sú v Tóre zakázané, preto ich treba odstrániť. Spôsob ich odstránenia sa nazýva „Nikkur“ a je dosť zložitý. V dnešnej dobe sa zadná časť väčšiny kóšer zvierat dá bokom a predáva ako ne-kóšer mäso.
4. Solenie
Tóra nepovoľuje konzumáciu zvieracej alebo vtáčej krvi (Leviticus 7:26), u rýb takéto pravidlo nie je. Aby sme z mäsa mohli odstrániť všetku krv, je potrebné celý jeho povrch dôkladne nasoliť. Takto upravené mäso sa potom nechá odležať na naklonenej perforovanej doske, aby mohla krv voľne stekať. Mäso sa následne opláchne od soli. Toto všetko sa musí s mäsom urobiť do 72 hodín od porážky zvieraťa, aby v ňom neostala žiadna zrazená krv. Iný spôsob odstránenia krvi z mäsa je varením na dierkovanej mriežke nad otvoreným ohňom.
Ďalšie pravidlá
1. Mäso a mlieko
Tóra zakazuje konzumáciu mäsa a mlieka spolu. To isté sa týka aj ich varenia alebo využitia takejto zmesi. Aby sa predišlo porušeniu uvedeného pravidla, učenci nepovoľujú konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov počas toho istého jedla alebo ich prípravu v tých istých riadoch. Z tohto dôvodu má kóšer kuchyňa dve súpravy hrncov, panvíc, tanierov a príborov – jedna súprava je určená pre mäso alebo hydinu a druhá pre mliečne výrobky.
Po zjedení mäsa treba počkať aspoň šesť hodín, kým môžeme jesť mliečne výrobky. Naopak mäso môžeme konzumovať po mliečnych výrobkoch s výnimkou tvrdých druhov syra, pre ktoré platí šesťhodinový interval. Pred konzumáciou mäsa po mliečnych výrobkoch je treba zjesť nejakú tuhú stravu a vypláchnuť si ústa.
2. Končatiny živých zvierat
Tóra (Deut. 12:23) zakazuje jesť končatiny, ktoré boli odrezané zvieratám pred ich zabitím. V hebrejčine sa toto pravidlo nazýva „Ever Min HaChai“ a je jedným zo siedmych Noemových zákonov, ktoré sa vzťahujú aj na nežidov.
3. Chalav Yisrael
Rabínske zákony vyžadujú dozor pri dojení mlieka, aby bol zaručený jeho kóšer pôvod. V USA sa ľudia vo všeobecnosti spoliehajú na nariadenia a kontroly Ministerstva poľnohospodárstva, ktoré považujú za dostatočné. I tak sa nájde skupina tých, ktorí sa na tomuto dohľadu nedôverujú, a konzumujú len mliečne výrobky s označením „Chalav Jisrael“ (v doslovnom preklade „židovské mlieko“).
4. Bishul Akum
V hebrejčine tento výraz znamená „uvarené nežidom“. Ako istá ochrana pred asimiláciou pôsobí pravidlo, že niektoré jedlá pripravené nežidmi sú považované za ne-kóšer. Tento zákon je pomerne komplexný, ale v zásade nie je dovolené jesť jedlo pripravené nežidom, ak 1) sa nedalo konzumovať surové a 2) je súčasťou slávnostného stola. Ak sa na zapálení ohňa na varenie alebo priamo na varení zúčastňuje Žid, je možné takéto jedlo konzumovať, aj keď ho varil nežid. Samozrejme len za predpokladu, že bolo pripravené v súlade s pravidlami kóšer stravovania.
Kóšer plodiny
1. Obilie
Pri dodržiavaní zásad kóšer sa v spojitosti s obilím stretávame s pojmami „Chadash“ a „Yashan“, ktoré znamenajú „nové“ a „staré“. Tóra (Leviticus 23:14) hovorí, že ak sa obilie (napríklad: pšenica) požalo pred sviatkom Pesach, tak je zakázaná jeho konzumácia až do druhého dňa tohto sviatku.
To znamená, že máme dva druhy zrna: to, ktoré ešte „neoslávilo“ svoj prvý Pesach a je nám dočasne zakázané (Chadaš), a zrno, ktoré sme mali už počas predošlého sviatku Pesach a môžeme ho jesť (Jašan). Ďalšou z tém, ktoré sa týkajú zrna je „Challah“. Nemali by sme si tento termín so špeciálnym druhom chleba, ktorý sa podáva počas Šabatu. Ak si zamiesime väčšie množstvo cesta na pečenie, treba z neho odobrať a spáliť malú časť. V minulých dobách, keď ešte stál Chrám, bola táto malá časť určená pre Kohenov. Keď odoberieme „challah“ z väčšieho cesta, tak sa toto stane kóšer a môžeme ho použiť na pečenie chleba, atď.
2. Ovocie
Ovocie, ktoré sa urodí na stromoch počas prvých troch rokov od jeho zasadenia nazývame „Orlah“. Takéto ovocie sa nepovažuje za kóšer. Tento zákon sa nevzťahuje len na Izrael, ale aj na ostatné krajiny. Ak zasadíte na svojom dvore za domom strom, tak prvé tri rok z neho nemôžete jesť ovocie. Na úrodu počas štvrtého roka sa vzťahuje špeciálna procedúra a je dobré ju konzultovať s miestnym rabínom.
3. Plodiny pôvodom z Izraela
„Trumah“ a „Maaser“ sú slová, ktoré označujú desiatky z plodín dopestovaných v Izraeli určené pre Kohenov a Levitov. Plodiny, z ktorých nebol odvedený takýto desiatok sa označujú ako „Tevel“, nie sú kóšer a nesmú sa jesť. Ak ste na návšteve v Izraeli, alebo si len vo svojom miestnom supermarkete kupujete pomaranče či rajčiny pôvodom z Izraela, mali by ste sa uistiť, či bol zo všetkého obilia, ovocia a zeleniny odvedený spomínaný desiatok.
V Tóre (Leviticus, kap. 25) sa píše, že každých sedem rokov sa musí poľnohospodárska produkcia v celom Izraeli zastaviť. Takýto rok sa nazýva „Shmita“ a je to siedmy, šabatový rok. Plodiny dopestované a spracované na poliach počas tohto roka sa nepovažujú za kóšer. V dnešnej dobe, keď sme sa vrátili do Izraela, je tento zákon opäť aktuálny. Takže, ak si kupujete potraviny pôvodom z Izraela, treba sa ubezpečiť, že pravidlá o „Shmita“ boli korektne dodržané.
Prečo sa teda stravovať kóšer?
Má zmysel v modernej dobe dodržiavať pravidlá kóšer stravovania? Úplná a najlepšia odpoveď na túto otázku je: „Áno, lebo to Boh povedal“. Okrem toho má dodržiavanie týchto pravidiel aj mnoho iných viditeľných výhod:
-
Duchovno: Tóra nás učí, že jedlo, ktoré nie je kóšer, má negatívny účinok na židovskú dušu. Táto je totiž ako prijímač duchovnej energie a konzumácia ne-kóšer jedál má za následok zníženie jej schopnosti „duchovne sa pripojiť“. Táto porucha sa dá napraviť len kóšer stravou.
-
Osobný rast: Ak dodržiavame disciplínu v tom čo a kedy jeme, tak sa táto disciplína prenáša aj do ostatných oblastí nášho života a správania. Pravidlá kashrut vyžadujú, aby sme medzi konzumáciou mlieka a mäsa počkali, aby sme nejedli mäso niektorých zvierat, aj keď sme poriadne hladní. Toto všetko nám napomáha k rozvoju sebadisciplíny, umožňuje nám duchovne sa pozdvihnúť a vedome ovládať naše ľudské túžby.
-
Zdravie: Vďaka prísnej kontrole je kóšer jedlo považované za istejšie a zdravšie. Po zabití sú pľúca zvierat kontrolované na prítomnosť nádorov alebo iných chorôb. Krv, ktorá je vhodným prostredím na množenie baktérií, sa dôkladne oddelí od mäsa. Mäkkýše, homáre a kraby môžu prenášať týfus alebo žihľavku (choroba postihujúca pokožku). Trávenie mlieka a mäsa naraz je pre naše telo veľmi zložité. A samozrejme prasatá môžu prenášať svalovca.
-
Morálne ponaučenie: Naučili sme sa nebyť krutí, dokonca ani k zvieratám. Matka a jej mláďatá sa nesmú zabíjať v ten istý deň. Je zakázané odrezať končatinu živému zvieraťu, čo bola častá prax pred používaním zmrazovania. Keď zabíjame zviera, snažíme sa mu nepôsobiť zbytočnú bolesť. A keďže je zakázané jesť mäso dravých vtákov, nemali by sme byť ani my zlomyseľní.
-
Tradícia: Základom vytvorenia dobrého židovského domova je aj kóšer stravovanie. Ak dodržiavame pravidlá kóšer doma, tak si ich nielen natrvalo zapamätajú aj naše deti, ale súčasne sa zlepší aj náš osobný vzťah k judaizmu. A keďže je jedlo neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života, dodržiavanie pravidiel kóšer nám napomáha predchádzať asimilácii. Pre mnohých je kóšer jedlo mostom medzi minulosťou a terajším životom.
Koniec koncov nie je možné dať úplnú a vyčerpávajúcu odpoveď na otázku: „Prečo dodržiavať pravidlá kóšer stravovania?“ Viete predsa, čo sa hovorí, že „za dodržiavaním kóšer je viac než len to, čo máme na jazyku...“
Pravidlá kóšer stravy pre začiatočníkov
Pravidlá v židovskej kuchyni sú striktné a mali resp. musia sa dodržiavať. Prirodzene sa to týka ortodoxných male nali by ste ich dodrziavať hlavne co sa tyka potravín.